+421905129955  mondax@mondax.sk

Zdaňovanie príležitostných príjmov od roku 2018

Fyzické osoby budú musieť príležitostné príjmy zdaniť, ak budú plynúť na základe zmluvy.

Medzi základnými pojmami, ktoré definuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) nájdeme aj definíciu zdaniteľného príjmu. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý súčasne spĺňa tieto dva znaky:

  • je predmetom dane z príjmov,
  • nie je od dane z príjmov oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy.

Musí fyzická osoba (človek) príležitostný príjem zdaniť?

Fyzická osoba (človek, daňovník) chce zistiť, či príjem, ktorý jej plynie, má zdaniť. Prvú otázku, na ktorú musí zistiť odpoveď, je otázka, či je tento príjem predmetom dane z príjmov. V § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov je vymedzené, že predmetom dane z príjmov sú:

  • príjmy zo závislej činnosti (§ 5) – ide najmä o príjmy zamestnancov,
  • príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6) – ide najmä o príjmy živnostníkov,
  • príjmy z kapitálového majetku (§ 7) – ide najmä o úrokové príjmy,
  • ostatné príjmy (§ 8) – rôzne druhy príjmov, nezatriedené v iných paragrafoch.

Pre úplnosť ešte dodáme, že na tomto mieste zákon o dani z príjmov z príjmov špecificky uvádza ako predmet dane z príjmov aj niekoľko ďalších druhov príjmov, ako sú napr. podiely na zisku podiely na likvidačnom zostatku. Zároveň v odseku 2 uvádza, čo fyzická osoba nezdaňuje, t. j. čo nie je predmetom dane z príjmov (napr. dary – nie však všetky, prijatý úver).

Zdaňovanie príležitostných príjmov do 31.12.2017

Nakoľko sa príjmy z príležitostných činností uvádzajú v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, vychádzajúc z definície predmetu dane z príjmov fyzickej osoby, majú byť zdaniteľnými príjmami aj príjmy z príležitostných činností. Zákon v tomto ustanovení príkladmo uvádza, že príjmami z príležitostných činností sú aj, nie však výlučne, príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Každý daňovník (resp. aspoň jeho daňový poradca) by mal mať na pamäti, že je potrebné preveriť aj druhý znak zdaniteľnosti príjmov, t. j. ich oslobodenie od dane. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené aj príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. príjmy z príležitostných činností, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období (kalendárnom roku) 500 eur.

Upozorňujeme, že do sumy oslobodenia 500 eur sa započítava viac druhov príjmov, t. j. nie je možné všeobecne tvrdiť, že príležitostné príjmy sú vždy oslobodené do sumy 500 eur. Napríklad, ak by si fyzická osoba (človek, daňovník) uplatnil oslobodenie 500 eur pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti (príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov), už by nemal nárok na oslobodenie príjmov z príležitostných činností.

Príklad 1: Živnostník Marcel sa plánuje koncom roka 2017 presťahovať do väčších priestorov. Aby to zvládol za jeden deň, pomôžu mu dvaja kamaráti, jeden mu tiež požičia väčšiu dodávku. Obidvom kamarátom dá po 100 eur. Aby mal doklad do účtovníctva, podpíšu krátke zmluvy. Zmluvne dohodnuté odmeny im odošle na bankové účty. Živnostník Marcel si môže dať do daňových výdavkov 200 eur.

Kamarát A prenajíma byt a pri príjmoch z prenájmu uplatňuje oslobodenie od dane. Odmena za sťahovanie (100 eur) je príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a je zdaniteľným príjmom. Predpokladajme, že má povinnosť podať daňové priznanie, tak tento príjem uvedie v daňovom priznaní. Z tohto príjmu zaplatí aj odvody poistného na zdravotné poistenie.

Kamarát B má príjmy len zo závislej činnosti (zamestnania). Odmena za sťahovanie a požičanie auta (100 eur) je taktiež príjmom z príležitostných činností, ale v tomto prípade je možné uplatniť oslobodenie od dane z príjmov, čím sa odmena za sťahovanie a požičanie auta nebude považovať za zdaniteľný príjem.

Zdaňovanie príležitostných príjmov od 1.1.2018

Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa dopĺňa nasledovne: „za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje príjem dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu, ak vyplácajúci daňovník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa § 6, môže znížiť základ dane podľa § 17 až 29 o odmenu vyplatenú na základe dokladu spĺňajúceho náležitosti účtovného dokladu“.

Znamená to, že od 1.1.2018 nebudú od dane oslobodené odmeny (príjmy) z príležitostných činností vykonávaných na základe zmluvy pre napríklad s.r.o. alebo živnostníka, ktorí si odmenu môžu zahrnúť do daňových výdavkov. Oslobodenie nie je možné uplatniť z dôvodu, že tieto príjmy sa nepovažujú za príjmy podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, na ktoré sa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov odvoláva (ustanovenie o oslobodení).

Príklad: V nadväznosti na prvý príklad. Ak by Marcel kamarátovi B vyplatil odmenu v roku 2018, odmena sa, podľa názoru Ministerstva financií SR a Finančného riaditeľstva SR, nemá radiť medzi príjmy z príležitostných činností podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Novela zákona o dani z príjmov jasne uvádza, že „za príjem z príležitostnej činnosti podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje...“. Príjem sa má zaradiť medzi ostatné príjmy – iné príjmy, čo znamená, že kamarát B nemôže uplatniť oslobodenie od dane [lebo toto odkazuje na § 8 ods. 1 psím. a) zákona o dani z príjmov ] a príjem má zdaniť.

Z novely zákona o dani z príjmov je zrejmý úmysel spresniť definíciu príjmov z príležitostných činností [§ 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. Je vo všeobecnom záujme, aby znenie právnych predpisov, nie len zákona o dani z príjmov, bolo jednoznačné. Otázkou však zostáva, kam zatriediť „zmluvné iné príjmy“, ktoré sa z definície príjmov z príležitostných činností vyňali?

Ak „zmluvné iné príjmy“ nie sú príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a nie sú definované ani v inom ustanovení § 8 zákona o dani z príjmov, je na mieste otázka, na akom právnom základe majú byť súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby (§ 4 ods. 1 zákona o dani z príjmov), ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov a v § 8 sa ich vymedzenie nenachádza? Zákon o dani z príjmov v § 8 ods. 1 uvádza len demonštratívny, t. j. uvádza len príklady príjmov, ktoré sa majú zatriediť medzi ostatné príjmy. Vyplýva to zo slova „najmä“, ktoré je použité v úvodnej vete § 8 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a síce: "Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až 7, sú najmä44...".

V daňovom priznaní nájdeme miesto na uvedenie „ostatných príjmov – iné príjmy“ v tabuľke č. 3 na riadku č. 15. V daňovom priznaní sa nachádza aj miesto na uvedenie súvisiacich výdavkov. Nakoľko však chýba zákonná úprava „iných príjmov“, nie je zrejmé, ktoré výdavky si fyzická osoba uplatniť môže a ktoré už nie. V zásade platí, že daňovým výdavkom (nákladom) je výdavok vynaložený na ich dosiahnutie.

Prečo môže byť zmena zdaňovania príležitostných príjmov od roku 2018 problém?

Voči doplneniu do zákona o dani z príjmov by neboli väčšie výhrady, nakoľko zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje nemálo výnimiek či špecifických postupov pri vyčísľovaní základu dane. Mnohé z nich, tak ako aj táto, boli prijaté ako nástroj v boji proti daňovým únikom. Problémom je však odôvodnenie, že novela zákona o dani z príjmov od roku 2018 v podstate nič nemení.

Odborná verejnosť má však výhrady k tomu, ako Ministerstvo financií SR, ako tvorca a predkladateľ novely zákona o dani z príjmov, v dôvodovej správe odôvodňuje zmeny v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Podľa ministerstva sa novelou ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov „len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29".

V dôvodovej správe ministerstvo taktiež uvádza: „Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov."

Zmeny v zákone o dani z príjmov musí každý daňovník rešpektovať a prispôsobiť sa im, avšak nemali by pôsobiť do minulosti. Tvrdenie, že aj podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2017 nepatrili „iné zmluvné príjmy“ medzi príjmy z príležitostných činností, t. j. význam ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa ani po novele nezmení, je prinajlepšom zavádzajúce.

Stále však platí, že ak fyzická osoba (človek, daňovník) nedosiahne za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2018 zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 915,01 eura, nemusí podať daňové priznanie a zdaniť, okrem iného, predmetné „iné zmluvné príjmy".4 Neplatí to v prípade, ak daňový úrad príslušnú fyzickú osobu vyzve, aby daňové priznanie podala.

K zdaňovaniu príležitostných príjmov vydalo Finančné riaditeľstvo SR tlačovú správu už dňa 22.07.2016, v ktorej konštatovalo, že fyzické osoby si nemôžu uplatňovať oslobodenie od dane pri „zmluvných iných príjmoch“. I napriek „len formálnym zmenám“ sa s novelou zákona o dani z príjmov čakalo až do roku 2018.



Zdroj: www.podnikajte.sk