Máme polročné bábätko, ktoré svokra videla doteraz päťkrát, štyrikrát bola iniciatíva z našej strany. Zatiaľ ešte ani raz nezavolala ako sa malá má, do pôrodnice neprišla, hoci u nej doma manžel bol a ponúkol zvezenie. Keď bola malá v nemocnici vo vážnom stave, tiež nezavolala, nespýtala sa čo sa stalo, aké sú vyhliadky na zlepšenie. Rešpektujem, že sú ľudia rôzni, snažím sa neporovnávať s mojimi rodičmi, ktorí sa na vnučku pýtajú takmer denne a aspoň raz do týždňa prídu. Pri poslednej návšteve u svokrovcov doma svokra malú neustále kritizovala aké je abnormálne veľké dieťa a nemôže ju uniesť (malá má v polroku 6 kg) a že je málo usmievavá (no jasne, keď sa prakticky nepoznajú).
Asi po hodine potom odišla s mobilom do vedľajšej izby a už nevyliezla. Priznám sa, že už nemám vôbec chuť k nim s malou chodiť. Bývame od seba zhruba 15 minút pešo a vzťah všetok žiadny. Podľa sociálnych sietí by to mohlo vyzerať, že je super babička, zdieľa fotky a píše srdcervúce komentáre, ale to je tak všetko. Celkom ma to trápi a vlastne ani poriadne neviem, v čom je chyba, čo sa deje, alebo prečo sa vlastne svokra správa takto. Keď to porovnám s mojou mamkou, tá sa o dcéru zaujíma naopak stále a stále sa na ňu pýta, vozia ju darčeky a tak podobne a vôbec to nepoberám.
Skoro už si začínam myslieť, že ma svokra nemá rada, alebo že ju na mňa niečo vadí, ale vzápätí to zase vypustím z hlavy a poviem si, že to tak určite nie je. Fakt neviem, kde robím chybu. Úprimne to človeka zamrzí, keď to takto vidí. Svokra má ešte ďalšie vnúčatá a o tie sa zaujíma furt a preto mi to tak veľmi vŕta hlavou a nedá spať. Neviem, čím to je. A bojím sa jej na to opýtať, pretože neviem, čo by mi na to vlastne odpovedala. Napríklad to ona tak nevidí, ale mne je to celkom ľúto. Na vnučku sa tešila, ale po pôrode sa kompletne zmenila a je to celé iné.
